Na problém autizmu sa môžeme pozerať z rôznych hľadísk, či už je to pohľad medicíny, vedy ako takej,  pedagogiky, všetky majú jedno spoločné. Autizmus je porucha pervazívna, to znamená, že ovplyvňuje všetky funkčné oblasti človeka, pretrváva celý život a prejavuje sa v troch funkčných oblastiach a tými je oblasť:

• sociálnych vzťahov
• komunikácie
• imaginácie, vnímania.

Hovoríme tu o triáde poškodenia. Ľudí s autizmom sprevádzajú problémy s obmedzeným okruhom záujmov, neúčelným repetitívnym správaním, rôznymi bizarnými rituálmi. Okrem toho majú problémy porozumieť podnetom, ktoré vnímajú svojimi zmyslami a  správne reagovať na situácie, ktoré pozorujú, alebo v ktorých sa nachádzajú. Z dôvodu svojho postihnutia nemajú schopnosť vnímať svoje okolie spôsobom, ktorý by im umožnil komplexné pochopenie skutočnosti.  Tieto kognitívne problémy sú dôsledkom vývojového oneskorenia (kvantitatívny aspekt)  a nerovnomerného vývoja, ktorý sa kvalitatívne líši  od vývoja zdravých detí.

Keď  hovoríme o autizme, zvyčajne tým myslíme širšiu skupinu pervazívnych vývojových porúch, ktorú nazývame tiež autistické spektrum. Prítomnosť poruchy autistického spektra veľmi ovplyvní fungovanie dieťaťa a neskôr dospelého človeka s autizmom. Tým, že sú narušené komunikačné a sociálne zručnosti, a to v rôznej miere,  je v rôznej miere narušené i správanie dieťaťa a dospelého s PAS (porucha autistického spektra) a to mu prináša v živote množstvo komplikácií, ktoré sa prejavujú napríklad v kontakte s rodinou, pre vzdelávaní, v kontakte s vrstovníkmi, pri osobnostnom zrení v adolescencii. Od čias Kannera prešli názory na PAS búrlivým vývojom. Aj keď príčiny autizmu doposiaľ nie sú známe, stále hovoríme o multifaktorálne podmienenom vzniku postihnutia, základné problémy človeka s autizmom pretrvávajú celý život. Bol však zaznamenaný aj pozitívny vývoj v pochopení príčin  problémov autistov, terapii i vzdelávacích stratégiách. To znamená, že vhodne zvolená včasná intervencia a špecifické postupy môžu handicap výrazne zmierniť a zlepšiť tak vyhliadky dieťaťa do budúcnosti.

„Cieľom pedagogickej pomoci je umožniť človeku s PAS využiť schopnosti a osvojiť si zručnosti v maximálne možnej miere, ktoré mu jeho handicap dovoľuje. Pokiaľ dieťaťu odmalička zaistíme  štruktúrované  a predvídateľné prostredie, ktoré mu umožní porozumieť svetu (orientovať sa v čase, priestore, vzťahoch), a budeme klásť dôraz na nácvik funkčnej komunikácie a sociálneho správania, pripravíme si pôdu pre efektívne zvládanie problémov.“